Srpen 2010

Jediný

17. srpna 2010 v 16:02 | Kate |  Príbehy
V roztiahnutom tričku ležala na pohovke...tak krásne, jednoducho, ale príťažlivo vyzerala, akoby do toho bezcitného sveta ani nepatrila... ale v tej izbe akoby sa aj narodila... Vyzerala krehko a nádherne ako kvet, kvet čo nemožno zlomiť, lebo by toho bola škoda. Kvet, ktorý vonia ako zrelé broskyne. Jej dlhé čierne vlasy oddychovali na jej hebkých pleciach. Jej pery voňali ako chutné a šťavnaté ovocie priam vábivé na bozk... Mala snehovobielu pleť, ktorá sa hodila k jej čierným vlasom...každí by sa dotkol jej pleti, ale nikto by nerušil ničím ten perfektný oddych. Spala... nikto netuší, čo sa odohrávalo v jej mysli, aké deti sa hrali v jej snoch... aké farebné a nedoknuté stromy videla. Len spokojná tvár a nedotknuté telo. Nikto by sa jej nemohol dotknúť, lebo by sa báli, že prerušia jej nádherný sen a tým zabijú čaro chvíle... až na jedného človeka! Jeden človek o kom by rada snívala, jeden kto ju môže zobudiť... Vstúpil do tej krásnej izby a popritom vôbec nezničil čaro dokonalej chvíle. Pristupoval pomaly a potichu, aby neprebudil spiacu krásku... Hnedé vlasy, usmievavé oči a chutný úsmev, čo prezrádzal všetko! To bol on... jednoduchý, ale nejakým spôsobom iný človek, jediný čo mámiesto v jej srdci. Keď stál nad ňou, ona povzdychla v sne a s tým vznešene otočila hlavu k nemu. Usmial sa tušiac čo s tým gestom spôsobila... Opatrne sa posadil vedľa jej oddychujúce telo a túžiac sa na nej pozrel. Všade ticho...po chvíli jeho ruka, bez toho aby ju on sám riadil pohol sa a spravil to čo nikto iný by spraviť nemohol... dotkol sa jej tváre. Pohladil ju, ale tak jemne, ako nikto iný. Nevšímal si ani priestor ani čas, zdalo sa mu to ako väčnosť. Ten jeden dotyk ho naplnil radosťou a istotou. Potom sa obzrel v izbe... starý stôl, jednoduchá skriňa, rozpadajúca sa pohovka, všetko staré a jednoduché... v tom spočívalo to čaro. Kým sa poobzeral a rozmýšlal, ona pomaly otvorila oči. Keď ho zbadala letmo sa usmiala, ale bola ticho. Ticho, ako zviera túžiac po pokrme. Chvíľu sa len tak pozerala. Zrazu sa ale zdvihla, opatrne a tichučko, on si to ale v tej sekunde všimol..."Nechcel so..."- začal, ale ona mu dala prst pred ústa. Zmĺkol! Len hľadeli na seba. Rozprávali sa! Po dlhej chvíli nahla sa k nemu. Neuhol, ale to by ani nespravil. Vždy túžil po jej bozku, nevedel sa dočkať tej chvíle! Neunáhlila to... pobozkala ho a už nič nebolo vtedy dôležité. Len oni dvaja pohltený v čase!...


kiss