Únor 2010

SI DÔVODOM...

15. února 2010 v 22:10 | :( |  Naše básničky
Mojich snov.
Zamotaných slov.
Všetkých mojich básní.
Spomienok tak krásnych.
Že rozlejem vždy mlieko.
Že vždy potknem sa o niečo.
Že jeden schod je vždy vyšší ako ostatné.
Že veci, ktoré predtým boli, už nie sú tak podstatné.
Že občas - keď Ťa vidím - sa usmievam.
Že občas - keď ma nevidíš - slzy prelievam.

Že som v lese márnivých pocitov tak dlho blúdila.
****, si dôvodom, že som raz naozaj ľúbila!