Leden 2010

Dúfam, že to chápeš

24. ledna 2010 v 20:31 | :( |  Naše básničky
Mala už tak často
slzy na krajíčkoch,
jeho meno v srdiečkach
po tajných denníčkoch.
Bolelo, že nevie,
či ju má tiež rád
a či mu môže všetko
bez obáv povedať.
Či ju vysmeje a koniec,
či odpovie vôbec...
Či je možné, aby povedal,
že ju už dávno tajne miloval.
Rozhodla sa spraviť,
čo jej srdce káže,
že mu svoju lásku,
konečne ukáže.
...
"Dúfam, že to zvládneš,
ak sa ti priznám,
podľa mna to celé
nemalo by význam.
Dúfam, že to chápeš,
musí to tak byť,
tvoje srdce nesmie
iba pre mňa biť.
Prepáč mi dievčatko,
no aj taký život býva.
nemôže mať každý,
všetko o čom sníva!"

Bezradnosť

15. ledna 2010 v 17:35 | :'( |  Naše básničky
Priznávam, že sa nesnažím,
Aby som na teba menej myslela,
Presne preto ale trpím,
Nádej som preto ale nestratila.

Viac a viac Ťa chcem,
Jednu vec ale viem,
Musím počítať aj s tým,
Že s tebou nikdy nebudem...

Možno, že ťa nezaujmem,
Možno sa nestane, čo chcem,
Chcem ti povedať len,
Že Ťa milujem!

Nedokážem sa ti pozrieť so očí,
Bojím sa, mám strach,
Že predstava, že človek, ktorý vkročí
Do môjho života budeš ty, sa rozdrtí na prach.

Snažím sa v sebe potlačiť myšlienku,
Že nie som tá, na ktorú myslíš,
Nepíšem ti jednoduchú poviedku,
Ty to možno ale nevidíš.

Je to komplikované, ale zároveň jednoduché,
Jedna sekunda a je všetko iné.
Nechápem ale tvoje správanie,
Poblúzniš aj moje myslenie...

Neutekaj

6. ledna 2010 v 19:55 | Maggie


Už si zasa tu. Utekáš. Lebo nevieš kam máš ísť, čo je správne, čo máš robiť. Kto vlastne si a načo tu si a čo cítiš. A... prečo? Pre koho???
Jediné, čo vieš --- nevieš, je to tiež len pocit, no tak silný... Že bez neho by to všetko nebolo ono.
Ale čo ďalej? Kam ísť, keď nekonečno je konečné? Keď sa vesmír vmestí do zápalkovej krabičky a nič sa rozpína všade? Musíš nájsť, čo hľadáš, aj keď nevieš, čo to je a nespoliehať sa na preľudy.
Ale môžeš dovoliť, aby ti niekto pomohol...

Nevedieť...

6. ledna 2010 v 19:19 | :( |  Naše básničky
Je krásne dúfať, že ma máš rád,
nevedieť isto, že to nie je tak,
môcť každučký Tvoj vzácny pohľad
vysvetliť si inak.

No zakaždým začínať znova,
nevediet, čo smiem a čo nie,
báť sa vysloviť tie slová,
vetu, ktorá tak krásne znie.

Mrzí ma ak necítiš, ako mi na Tebe záleží,
chcem Ti to už povedať,
no nechcem všetko pokaziť.
Ani sa Ti vyhýbať.

Len chcem, aby si vedel,
že Ťa veľmi ľúbim,
ja neviem lietať bez krídeľ,
takto iba blúdim.