Červenec 2008

Veď Ťa milujem...

31. července 2008 v 21:57 | :( |  Naše básničky
Možno by to tak bolo lepšie,
Keby som sa do toho nemiešala,
Bolo to dosť veľká chyba! Nie?
Že som sa do toho aj tak dostala.

Keď ma ani vidieť nevieš,
Tvoje prianie je mi rozkazom,
Následky prosím Ťa, nerieš!
Odídem, keď treba prvým vlakom.

A keď si to aj tak rozmyslíš,
Ja sa môžem vrátiť ihneď!
Ale keď na mňa ani nemyslíš,
Zostaň kľudný a ticho seď!

Vidíš, čo by som pre Teba spravila?
Kvôli tebe by som aj na vlak šetrila!
Hádaj, prečo Ti také veci sľubujem!
Možno preto, lebo ťa asi milujem!

Kvôli Tebe by som šla aj na koniec sveta,
Ale ja sa k Tebe chcem vrátiť znova a znova!
Kým bude preč, čakaj ma, prosím Ťa!
Usmievaj sa a neopusť ma!

Láska, kde si?

31. července 2008 v 21:56 | :( |  Naše básničky
Hľadám hore, hľadám dole.
Hľadám vpravo, hľadám všade.
Ale stratiť to nemôžem,
Tak prečo to nenájdem?

Musím nájsť to,
Ale kde?
Na zastávke? Na moste?
V obchode, či v kaviarni?

Márne hľadám sem i tam,
Nájdem to, keď som tam,
Kde ON chodí hore-dole,
A čaká na mňa stále...

Tvoja

31. července 2008 v 21:55 | Kate |  Naše básničky
Už ma to vôbec nebaví,
Že už všetko vieš, mne to nevadí.
Ale je to trošku škoda,
Lebo teraz viem,
Už nikdy nebudem Tvoja!

Som rada, že už to vieš,
Ale bojím sa, že ty ma nemiluješ!
Bola by som rada,
Keby som raz bola Tvoja!

Potrebovala som, aby si to vedel,
Nechcem, aby si na mňa tak hľadeľ.
Pozri sa tak na mňa,
Že áno, konečne som Tvoja!

Ty nevieš, čo ja robievam stále,
Všetky busy očami prezriem, márne!
Stále len hľadám Teba,
"Oj, kedy už budem Tvoja!"

Veľakrát myslím na Tvoje vlasy,
Ako ich strapatíš rukami.
Čakám, kedy sa ich bude dotýkať moja ruka,
Kedy s radosťou poviem:"Veď už som Tvoja!"

Chcem, aby sme spolu tancovali,
A aby sme sa na seba milo usmievali!
Aby sme spolu tancovali len my dvaja,
A pošepkal by si mi do ucha:"Som rád, že si moja!"

Už po dni mi strašne chýbaš,
ja neviem, ako to Ty prežívaš!
Ale ja dlho nevydržím bez Teba!
Rada by som už bola Tvoja!

Chcem Ťa cítiť, chcem Ťa bozkať,
Nechcem môj pohľad z Teba strácať!
Otvor už tie svoje hnedé očká!
A povedz:"Tam je MOJA kočka!:)"

Škoda, že je to len sen,
Veď ja pre Teba ani neexistujem!
A keď sa na mňa niekedy pozrieš,
Povieš si:"Ty mne nikdy patriť nebudeš!"

BLOG +

31. července 2008 v 13:28
Blog dvoch tíneďžeriek, ktoré sa na základnej škole stali najlepšími kamarátkami. Je to vlastne niečo ako denník, spomienkový album, namiesto fotiek s článkami... A dobre sa tu ventilujú pocity... :) Takže preto je tu toľko drístov o láske a podobne :D...

Jeho rôzne vizuálne podoby:                      

Designy






















A keci, keci :D:

Our blog - Náš blog

Súťaže

Ankety

Extra




BÁSNE +

31. července 2008 v 13:27

Naše básničky

(pozn.: nižšie - novšie)






SMS-ky, básničky a tak...


ONA vs. ON +

31. července 2008 v 13:27

ONA vs. ON ⚤



Pre baby↑
Vyber si!
Všeobecne↑

Pre chalanov↑
        (upozornenie:↑ články tu: -pre baby- a -všeobecne- sa nachádzajú aj v rubrike
pre baby→pre baby, si zamilovaná?)








Smútok

30. července 2008 v 23:07 | Kate |  Naše básničky
Všetko, čo sa stáva mne,
Je opakom mojej vôľe.
Že dôvod všetko má,
Verím v tom, ale som smutná.

Každý má svoje problémy,
Pochopím to, áno!
Len nech mi niekto poradí,
Na to myslím každé ráno.

Niekedy je všetko proti mne,
Problémy ma nenechajú ani v sne.
Neviem už ani, že čo cítim,
Možno, že sa veľmi mýlim.

Neviem, či ho milujem, či nie.
Čudný hlas mi v hlave znie.
Neviem čo teraz spravím,
Možno, že to v sne uvidím.
Ale neplačem naveky,
Som rada, že ma majú toľký radi.
A problémy? Veď to má každý!
... a raz sa nájde ten pravý...

Všetko je inak

30. července 2008 v 17:57 | :( |  Naše básničky
Je to zvláštne... začínam všetko vnímať inak.
Začínam cítiť, chápať viac...
Je to, ako keď niekto povie: "Synak,
žiť - je viac, ako snívať bdiac!"

Aj mne to niekto povedal...
Akoby sa predo mnou jedny dvere otvorili,
akoby mi niekto kúsok svetla dal,
akoby ma do hlbšej vody ponorili.

Ale pritom cítim, to nie sú posledné dvierka,
že malé svetielko je iba zlomok,
že v čom plávam, ešte nie je veľká rieka,
iba pre mňa prudko tečúci potok.

Aj keď ma to teraz unáša,
a namiesto kľudu vidím mihot,
kúsok zo seba mi prináša,
no až potom prichádza sám život!

Chápem niečo viac...

30. července 2008 v 17:57 | :( |  Naše básničky
Myslela som si, že keď Ťa budem "mať", budem šťastná.
No teraz chápem, že som to nechápala,
asi som sa príliš ponáhľala...
Už viem, že po čase sa zjavia mračná.

Viem, že nie je všetko také jednoduché, ako sa zdalo...
Že som robila niečo nesprávne,
že napraviť to sa možno budem pokúšať márne.
Že treba aby sa moje ja niečoho vzdalo.

Viem, že to bude ťažké a neviem či to zvládnem.
Ale ja sa o to CHCEM pokúsiť,
musím svoje sebectvo aspoň skúsiť poraziť,
aj keď možno v boji padnem...

Život - Láska...!

29. července 2008 v 18:40 | Maggie |  It's on the map!
"Nie, nikto nemôže žiť, kým nie je milovaný.
Život je rieka, a nie prameň. A ty...
Ty sa ponáraš do rieky, v nej sa otáčaš sem a tam,
ale rieka pred tebou uteká, uniká tvojim ramenám.
Svojimi dychtivými rukami sa pokúšaš zachytiť
jej živú vodu, ale v dlaniach ti z nej nezostane nič.
Vzdorovité kvapky ti utekajú pomedzi zovreté prsty
a pripájajú sa k prúdu svojich vzďalujúcich sa sestier.
Občas ťa ohnivými farbami očarí nejaký kvet,
ktorý sa zachytil na brehu. Ideš za ním
a berieš ho do rúk.
Keď sa potom unavený vrátiš do prúdu rieky,
prepadne ťa zlosť, keď zistíš,
že rieka na teba nepočkala...
a že tvoj kvet je mŕtvy.
Tak si sa vysilil vyčerpávajúcou snahou,
až konečne zastavíš v krásnej zátoke,
pozoruješ tam rieku
a pokúšaš sa preniknúť do jej tajomstva.
Vidíš, ako plynie, nič viac sa však o nej nedozvieš,
pretože ešte nemáš ani poňatia o jej Prameni
a nevieš nič o jej Mori.

Taký je život. Ako plynie v tebe, vo mne, v celom ľudstve, je to tak preto, že rieka je dcérou PRAMEŇA a že jej prameňom je LÁSKA.
Ak chceš žiť, nenechávaj si svoj život pre seba! Musí pohládzať aj iné brehy, zavlažovať aj iné krajiny.
Bež k PRAMEŇU!

Ak si chceš nechať svoj život len pre seba,
aby si z neho mal potešenie, stratíš ho.
Ak však kvôli PRAMEŇU pristaneš na to,
aby si ho stratil, nájdeš ho."
/Michel Quoist: Rozprávaj mi o láske/

Už prešiel 1 rok...

25. července 2008 v 15:15 | Kate |  Our blog
Už prešiel 1 rok... presne pred rokom sme zverejnili náš prvý článok! Vtedy to bolo úplne iné! Sme štastné! Je to super pocit! A presne dnes sme prekročili č. 5999, čiže naša návštevnosť je už veľkááá! A to nás teší! Tento článok je naša 323. Dúfame, že toto ešte budeme robiť dlho, že nám to vydrží! Ďakujeme každým, kto navštevuje náš blog! A dúfame, že sem budú chodiť naďalej a že sa im tu páči! Ďakujeme!
P.S.: A aby som nezabudla, včera mal môj kamoš, od koho máme pár sms-iek (Tu!) včera mal narodeniny! Všetko naj mu prajeme! :)