Květen 2008

Love

29. května 2008 v 17:36 | Kate |  Love

Tak... ako?

28. května 2008 v 16:29 | Kate |  Our blog
Tak čawte, už sme Vám takto dlho nepísali... chceme sa len poďakovať za všetky tie komentáre, návštevu... je to super, že sme spravili niekomu dobrý deň... naozaj... sme boli naozaj šťastné... a aj naďalej čakáme Vaše komentáre a názory. Kľudne napíšte čo si myslíte o blogu, čo by ste zmenili, čo by ste tu radi vydeli! A my stále máme nové nápady, len niekedy málo času, takže sa nehnevajte, milé SB-čká, že Vám píšeme málokedy... niekedy nemáme na nič chuť! Ale snažíme sa! Takže... prajeme peknú zábavu!
Kate

Diplomček od alkomn! Díky moooc!

28. května 2008 v 16:22 | Kate |  Čo sme vyhrali!:)
Díky veľmi pekneee, sú super!!!

Love Graffiti

27. května 2008 v 17:58 | Maggie |  The Street
Keby tak aj moje meno niekto niekam nastriekal... :(

Ako mám vedieť...?

27. května 2008 v 17:35 | :( |  Naše básničky
Ako mám vedieť,
či cítiš to, čo ja?
Či plamienky v tvojich očiach
z lásky ku mne horia?
Či chvíle prežité so mnou
Ti za to všetko stoja?
Či sa niekedy rany
môjho srdca zahoja?
Či Tvoje oči
slzy z lásky ronia?
Ako mám vedieť,
či môžem byť Tvoja...?

Čo si myslíš?

27. května 2008 v 17:31 | :( |  Naše básničky
Čo si myslíš, čo je to láska?
Prežil si už niečo také?
Tiež si myslíš, že je to niečo krásne,
no predsa tak veľmi ťažké?

Myslíš, že existuje večná láska?
Alebo aj ten najhlbší cit raz pominie?
Miluješ niekoho z celého srdca?
A čo myslíš, je niekto, kto iba Teba miluje?

Myslíš, že práve láska je to,
čo nič na svete nenahradí?
Veríš, že všetko, čo človek cíti,
niekedy jediný pohľad prezradí?

Ani ja nepoznám istú odpoveď.
Neviem opísať, čo je to láska.
Ale viem, že čo cítim:
moje srdce túžbou po Tebe praská! :(

Drogová závislosť zvaná láska

27. května 2008 v 14:56 | Maggie |  ♥Láska♥
Je to vůně nebo zář? Pověz, ty přec pravdu znáš. Co je to láska? Tak sa pýtal pred rokmi Petr Novák vo svojej piesni. Nedostal jasnú odpoveď rovnako ako zástupy vedcov, básnikov či filozofov, ktorí si kladú tú istú otázku.
Skúsme sa pozrieť na lásku inak, ako na pocit, keď sa nám potia ruky, preskakuje hlas, nespíme, nejeme a túžime tráviť všetok voľný čas s osobou, ktorú milujeme. Čo sa deje vo vnútri nás samotných, keď pociťujeme zamilovanosť?
Všetko začína výberom partnera. Každý jedinec má vo svojom podvedomí zakódovanú predstavu o svojom potencionálnom partnerovi. Náš mozog, bez toho, aby sme chceli, či to mohli nejak ovplyvniť, neustále vyhodnocuje, kto by sa oním vhodným partnerom mohol stať. Ovplyvňuje nás nie len vzhľad, ale aj také detaily ako je farba hlasu alebo vôňa. Behom niekoľikých sekúnd sú vylúčení tí, ktorí sieťou neprešli. Výnimku tvoria vzťahy, ktoré sa postupne vyvinú z dlhodobého priateľstva. (Osobne si myslím, že takto vzniknuté vzťahy stoja na stabilnejších základoch, pretože partneri nie sú pod vplyvom hormónov ako pri bežnom zoznámení.)
Takže, pokiaľ nám naše podvedomie partnera schváli, nastane dalšia fáza. Náš mozog neustále vyhodnocuje všetko, čo dotyčná osoba robí. Sleduje, ako sa pohybuje, hovorí a gestikuluje. Pokiaľ nenarazí na nejaký zádrhel, vyšle signál do nadladviniek, ktoré ihneď začnú produkovať adrenalín. Ďalej sa začne uvoľňovať fenylethylamín (C8H11N), dopamín a noradrenalín. Noradrenalín prenáša vzruchy do mozgu. Fenylethylamín pôsobí na organizmus rovnako ako amfetamín. Obe látky sú si totiž svojim zložením podobné a vyvolávajú stavy eufórie, po ktorých priahneme. Tým, že túžime s milovanou bytosťou byť alebo aspoň počuť jej hlas v telefóne, snažíme sa prakticky dostať ďalšiu dávku fenylethylamínu a prežívať oné opojné stavy radosti a štastia. Keďže sa zároveň do krvi uvolňuje dopamín, ktorý pôsobí protistresovo, nie sú prejavy nedostatku fenylethylamínu tak intenzívne ako abstinenčné príznaky drogovo závislých na amfetamíne.
Problém nastane, ak objekt nášho záujmu city neopetuje. Ak niesme milovaní, hospodárime zle s hormónmi ovplyvňujícimi našu náladu a spánok (adrenalín, dopamín, serotonín). Môžu nastať aj stavy, ktoré sa prejavujú pri odvykaní drogám, ako napríklad poruchy srdcovej činnosti a krvného obehu, strach, depresie, strnulosť svalov. V prvích chvíľach nám môže pomôcť plač, vďaka ktorému sa vylučuje adrenalín, alebo čokoláda, ktorá malé množstvo fenylethylamínu obsahuje.
Účinok fenylethylamínu pochopitelne nie je večný. Postupom času, zhruba tak za tri až štyri roky, si na jeho pôsobenie organizmus privykne tak, že nie je schopný si ho vyrobiť dostatočné množstvo. Nastáva obdobie, kedy takzvane ztrácame ružové okuliare. Náhle na partnerovi vidíme všetky chyby a nedostatky, ktoré sme vďaka omámeniu fenylethylamínom nevnímali. Zo štatistík jasne vyplýva, že sa najviac párov rozchádza práve po štvorročnom vzťahu. Je to tiež dostatočne dlhá doba k počatiu a zplodeniu potomstva.
Takže teraz už vieme, že oným Amorkom s lukom a šípmi je v skutočnosti fenylethylamín. Preto nemyslime ani na žiadnych anjelikov, ani na chemické vzorce, ale vrhnime sa po hlave do drogovej závislosti zvanej láska.


Super fotka - sk8:)

26. května 2008 v 17:55 | Kate |  The Street
Toto je naozaj super obrázok, moc sa mi páči!!!

3 úžasné fotky

26. května 2008 v 17:52 | Kate |  Love

Lovers

26. května 2008 v 17:12 | Maggie |  Love
(zdroj: deviantART)

...niekoho(?)!

26. května 2008 v 15:12 | :( |  Naše básničky
Ja potrebujem niekoho,
kto by ma chránil,
kto by mojim slzám
na krajíčku zabránil,
kto by ma mal rád,
viac ako svoj život,
môj život by bol lietadlo
a on by bol môj pilot.
Vlastne ja nechcem, aby to bol Niekto,
ja potrebujem Teba,
aby som viac nemala pocit,
že sa nič nedá,
aby som sa mohla
k Tebe vždy vrátiť,
všetkému zlu sveta
pri Tebe sa stratiť
a Ty by si raz povedal:
"Ja ťa už nikdy, nikdy nechcem pustiť,
svoje smutné oči
z teba nedokážem spustiť,
znamenáš pre mňa viac,
ako všetok poklad sveta
môj život by význam
nemal bez Teba!"
Byť s Tebou stále??
-to je túžba moja,
chcem byť už navždy
jedine Tvoja!

Emo??? Zamyslite sa...

25. května 2008 v 18:42 | Maggie |  e-m-o
Prosím, prečitajte si to!
Takže Emo... V poslednom čase sa z Ema stáva - no aspoň mne sa tak zdá - módna... ani neviem, ako to nazvať. Deti chcú byť Emo, aby boli cool, lebo letí čierna, chcú byť in, chcú byť ako ostatní... Lenže o čom to je???
O tomto štýle som počula čítala veľa rôznych názorov, nie každý to vníma rovnako. Jeden považuje jednu kapelu za Emo, iný nie... Ale toto tu rozoberať nechcem. Ide mi o niečo iné. O to, že čo vlastne znamená byť Emákom?! Veľa takýchto ľudí sa urazí, alebo nahnevá, keď niekto povie, že to je o podrezávaní žíl! OK! Ja nehovorím, že to tak musí byť... Ale je fakt, že veľa uznávačov tohoto štýlu to považuje za súčasť svojho vyznania (?), životného štýlu (?)... (dá sa to nazvať rôzne, ako chcete) Lenže ja si myslím, že kto tak rozmýšla... noo, ľutujem ho, myslím si, že to je blbosť. Zdá sa mi to také... choré! V pohode: nemám nič proti Emo-hudbe, ani proti ich výzoru - image-u. Vlastne sa mi niektoré doplnky, kúsky oblečenia páčia. Aj smutná - emocionálna hudba. Nemám nič ani proti tomu, ak má niekto takú povahu, že je veľa smutný, uzavretý do seba, plače, atď. (Aj ja mám chvíle, keď sa ,i zdá život ťažký, krutý a nespravodlivý - ale mali by sme sa z pekných chvíľ tešiť, byť trochu optimisti.) Podľa mňa je dobré, keď dáva niekto svoje city a pocity najavo - pravdaže nie vždy, všade a za každých okolností. Ale prečo ubližovať si???
Počula som, že vraj takto telesnou bolesťou utláčajú duševnú! Lenže keď niekto dostáva zo seba svoje emócie von, prečo ich musí utláčať? Tie tvrdenia si navzájom protirečia. Čo je Emo? To, že emócie dáva niekto najavo, alebo že ich dusí v sebe? Ja neviem. Ide o to, ako to ten človek vníma. Práve preto, ak to bude čítať niekto taký, kto jednu z tých mnohých názorov uznáva, bude sa hnevať a točiť hlavou, o čom to tu vlastne píšem... Sorry! Ale opakujem: toto nie je o mne a o tom, čo o celom tvrdím ja, ale... veď už viete!
A prečo to tu vlastne rozoberám, prečo o tom všetkom píšem? Lebo som sa dopočula o jednej babe, ltorá si podrezala žili a málom prišla o život! A ďalšia umrela. Prečo?? Mala, vlastne mohla mať krásny život! A takto si ho pokaziť? Stojí to za to? A najhoršie na tom je, že to kvôli partii. A nejde len o tento prípad. Stalo sa to viackrát. A toto je filozofia niektorých ľudí. Ich životná cesta, životný ciel - no vlastne by som to nenazývala ničím "životným", keď to je o smrti. (Viem, smrťou sa zaoberá skôr, alebo aj Gothic, ale to je niečo iné.) Život by sme si mali vážiť! A nežiť tak (ubližovať si na zdraví a už vôbec nie ukončovať samovraždou).
Sú aj ľudia, ktorí si spôsobujúfizické trápenie - takisto podrezávanie žíl a rôzne veci - a pritom nemusia mať s Emom nič spoločného - je to vlastne choroba!
Prosím vás, nerobte to a zamyslite sa nad tým, čo som napísala! (A píšte, komentáre: názory, čo si vy myslíte!)

Design č. II

25. května 2008 v 15:56 | Maggie |  Designy
Tak, som zvedavá, čo naň hovoríte... Píšte komentáre =)!!
Maggie

Superchick - Stand in the Rain

25. května 2008 v 10:32 | Kate |  Niečo na vypočutie - pozretie :)
Tak toto je naozaj úúúžasná pesnička... moooc sa mi to páči! Aj Vám???


Prečo??? Veď sú tak zlaté!!! Prečo???

23. května 2008 v 21:39 | Kate |  Zvieratká
S.O.S,pomôzte vyvražďujú nás......dajte celý článok....toto je fakt strašné! ='(

Rain

20. května 2008 v 19:07 Naše básničky
Prší!
Kvapky padajú na cestu,
Prší!
Mám úplne mokrú vestu...
Kvapky! Ktoré po okne tečú,
Kvapky!
Ktoré tvoju tvár umyjú!

Voda!
Ktorá z tvojich vlasov kvapká,
Voda!
Vidím Ťa mokrého a som šťastná!

Vánok,
Ktorý pofukuje tvoje vlasy,
Vánok,
Ktorý odnesie moje sny kamsi.

Oči
Hnedé, ktoré na mňa zriedkakedy pozerajú.
Oči
Krásne, ktoré spoza vlasov sa dívajú!

Tvoje oči,
Ktoré by som chcela vidieť stále,
Tvoje vlasy,
Ktorých by som sa chcela dotýkať... sú tak krásne!

...
Prší,
Moje oči sa do Tvojich pozerajú,
Prší,
Moje pery sa Tvojich dotýkajú!

McFly - That Girl

18. května 2008 v 11:22 | Kate |  Niečo na vypočutie - pozretie :)
Ten koniec je naj!:D

Avril Lavigne - How Does It Feel

18. května 2008 v 11:18 | Kate
Super pesnička!!!